Keksy od strýca Marcina

Autor: Gabriela Mlsnová | 28.2.2012 o 16:21 | Karma článku: 7,36 | Prečítané:  1276x

Na ľudového rozprávača Strýca Marcina ze Švajncbachu spomínam často a rada. Okrem toho, že to bol môj svokor, nedal dopustiť na Viničné. Táto „dzedzina dlhá jak babské reči“ bola jeho srdcovkou, aj inšpiráciou. Od srdca jej, ale aj sebe, pri potulkách Slovenskom „nakladal“: „Víte, čo stačí nám švajncbošanom aby zme nezahynuli? Tri veci: borovička, keksy a pes. Že na čo pes? Volado musí tý keksy zežrat.“

 

A tí psiská – ako by svokor dnes povedal, nemajú stále na ružiach ustlaté. Už desať rokov bývame vo Viničnom aj my. Asi to chcel osud, že sme sa z Bratislavy presťahovali práve sem. A asi to tak malo byť, že na tie psiská nedáme dopustiť.

Od malička sme mali doma psa, v Košiciach šeltičku Zoru. Po príchode do Viničného sa k nám prikmotrila vtedy dvojmesačná čistokrvná „švajncbošanka“ Bona. Schovala sa pod hŕbu dosiek a vyliezla až za mliekom a piškótami. Máme ju dodnes. Rok po Bone sme od kamarátky Katky zobrali Baka. Vtedy malé šteniatko, dnes je to prerastený päťdesiatkilový vlčiak, ktorému v žilách koluje aj vlčia a huskyovská krv. Našu svorku doplnil Brit, ktorý si dodnes myslí, že je šteňa.

Viete si predstaviť túto partičku v plnej zbroji na vodítkach počas mojej prípravy na majstrovstvá sveta? Robili mi spoločnosť pri behu, chôdzi, pokluse, regenerácii priamo v prírode a diktovali tempo. Nemusela som sa báť, že by sa stalo niečo mne. Ale tŕpla som, aby sa niečo nestalo im. Preto tie vodítka, obojky, náhubky. Ak by mi ušli do blízkeho lesa a nedajbože stretli horlivého poľovníka, ktorých máme na Slovensku neúrekom, je po nich. Zastrelí ich bez milosti, lebo mu „zabrúsili“ do JEHO revíru. On ako správny poľovník musí ochraňovať lesnú zver, ale zároveň je „povinný“ kántriť škodnú, t.j. všetko ostatné živé. Čiže psov aj s identifikačnou známkou, mačky tiež. Lov poľovnej zveri je daný predpismi, obmedzeniami, časovým horizontom. Ale lov na psa? Tu sa medze nekladú. Záblesk v očiach, konečne si vystrelí! Beztrestne, z plezíru.

Ako ináč pozerať na poľovníka, ktorý bez váhania zastrelí špeciálne vycvičenú fenku nemeckého vlčiaka Lilicu, ktorá bola súčasťou projektu Návrat rysov? A  to sa stalo na prechádzke s majiteľom a rysím mláďaťom. Našťastie, znovu je v parlamente zákon, ktorý reguluje streľbu bez logiky. Pevne verím, že neskončí pod stolom, aj keď ho nestihnú prerokovať do volieb.

Ale späť k našim trom psom. Chcela som im pripraviť výlet, lebo v sobotu v Bratislave pokračovala gorila. Psia gorila, pochod majiteľov našich štvornohých miláčikov za ich práva. Hovorím si, že aj my z dediny sa pripojíme k mestským rebelom. Malo to však háčik, našu partičku sme nemohli dostať do auta a ktovie, ako by to zvládli. Hlavne, či by sme ich zvládli my. A tak sme podporili všetkých psíčkarov aspoň na diaľku. Symbolicky. Naša partička si pri tejto príležitosti odštekala pravidelnú ódu na radosť podľa tónov vysielania miestneho rozhlasu. No a večer dostala maškrtu – keksy, ktoré aj strýco Marcin rád spomínal.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?