Vzápätí ďalší prešľap. Športové hviezdy z vodného slalomu, rýchlostnej kanoistiky, športovej streľby, biatlonu - tie, čo priniesli Slovensku radosť z olympijských medailí, si v porovnaní s minulým rokom finančne pohoršili. Ako sa cíti pán minister, keď si najskôr potriasa ruky s úspešnými športovcami a vzápätí im priškrtí financie, lebo koeficient nepustí!?
Čo za spôsob hodnotenia športových zväzov a ich výsledkov to experti objavili? Podľa môjho názoru komplikovaný, nespravodlivý, účelový a likvidačný. Objavuje sa v ňom nový fenomén – koeficient. Číslo vymodelované z úspechu, presnejšie počtu olympijských, svetových a európskych medailí, z popularity daného športu a členskej základne. Pýtam sa, ako je možné, že sa najúspešnejšie slovenské športy motajú všade, len nie v popredí tabuľky pridelených financií?!
Ďalšia otázka. Na akej vzorke, cieľovej skupine sa robil prieskum „popularity“ jednotlivých športov? Čo je viac – popularita alebo úspech? Bol to ten divák, ktorý pozerá futbalový zápas doma na gauči s vyloženými nohami a s pivom v ruke, keďže štadióny sú poloprázdne? Asi. Pritom olympijské medaily či triumfy z majstrovstiev sveta či Európy v podaní tých „menších“ športov berieme už ako samozrejmosť. Členské základne strelcov, vodákov či biatlonistov ale nikdy nedosiahnu úroveň tých populárnych športov, a tak podľa nového fenoménu – koeficientu – budú medailové športy finančne trpieť.
Ako bývalú športovkyňu ma uráža, že tí najlepší dnes na svoje športové majstrovstvo doplácajú najviac. Doslova. Zodpovední štátni zamestnanci argumentujú, nemajte obavy, o prípravu absolútnej športovej špičky bude finančne postarané z iných zdrojov. Nevidia si však na koniec vlastného nosa. Výchova úspešných seniorov je predovšetkým výsledkom dlhoročnej práce trénerov - s mládežou. Som si istá, že tréneri majú v talóne ďalšie talenty. Budú na ich výkonnostný rast finančné prostriedky? Podľa koeficientu nie. A sme doma, v začarovanom kruhu.
Peňazí niet ani na osvetu, propagáciu športu. Budúcnosť športového múzea lieta vo vzduchoprázdne, vysielanie športového kanála verejnoprávnej televízie je pochované. Viem, že boli výhrady k obsahu jeho vysielania. Možno to chcelo čas a trpezlivosť, aby sa Trojka dostala do kondície a plnila poslanie, ktoré mala. Propagovať okrem populárnych športov aj tie menšinové, mládežnícke a detské súťaže. Tento záväzok ostal na papieri alebo na nemom monoskope dodnes. A ak chcú byť športovci na televíznych obrazovkách, zväzy musia za domáce prenosy cvakať. Ak na to majú.
Po prevalení sa reformného cunami v oblasti financovania športu sa zdvihla ostrá vlna kritiky zo strany nespokojných zväzov. Je ich viac ako dosť. Jednu z verejných diskusií na túto tému som si vypočula vo verejnoprávnom rozhlase a neverila som vlastným ušiam. Priamo sekčný šéf ministerstva je okrem iného stále hlboko presvedčený a teší sa, že sa konečne v oblasti financovania nastavuje systém a fair play hra. Vraj všetky zväzy majú rovnakú štartovaciu čiaru, aby medzi sebou súťažili o každého nového športovca, o zvyšovanie členskej základne. Aby si zvýšenie financií v ďalšom období zaslúžili, musí rásť koeficient. O zámere s jeho veličenstvom koeficientom informoval celé športové Slovensko päť minút po dvanástej, bez predchádzajúcej komunikácie, bez diskusie, možnosti námietok.
Mne sa pri slovách sekčného šéfa zvýšil akurát tak adrenalín. Reforma financovania športu obracia priority športu naruby. Ministerstvo školstva asi začne rozdávať zlaté medaily za to, ktorý zo zväzov zlanári viac športovcov, mládežníkov. Namiesto toho, aby vytvorilo priestor a podmienky na ozajstné medaily z olympiád, majstrovstiev Európy či sveta. Ďakujem pekne, to sme ale dopadli.
Po preštudovaní návrhu nového spôsobu financovania športu na rok 2012 som v nemom úžase. Končím konštatovaním, že takto to vyzerá, ak sa šport robí od stola, s kalkulačkou v ruke a s fenoménom zn. koeficient.