Detektor fair play

Autor: Gabriela Mlsnová | 16.2.2012 o 12:02 | (upravené 16.2.2012 o 12:12) Karma článku: 9,19 | Prečítané:  409x

Mám pocit, že po Gorile sa detektor stane druhým najfrekventovanejším slovíčkom prebiehajúcej predvolebnej kampane. Ba možno aj kľúčovým, no v porovnaní s Gorilou si toľkú publicitu rozhodne nezaslúži. Pretože kauza detektoru je viac nafúknutá, ako by sa žiadalo a naopak, Gorila žije. To je však len môj skromný názor na rozdiel od tých, ktorých strašidlo detektora vyhnalo z našej kandidátky. Som a zostanem jedným z Obyčajných ľudí aj po „detektorgate“. Či viac uškodila alebo pomohla, na to nám odpovedia ľudia 10. marca. No upratovanie, s ktorým sa rátalo až po tomto termíne, privodila v predstihu.

Keď som sa dozvedela o myšlienke Igora Matoviča – postaviť proti Gorile detektor lži s otázkou „Vzali ste niekedy úplatok?“, hovorím si, celkom presná, aj keď na slovenské pomery nie obvyklá forma očisty. Hoci nápad nebol adresný priamo mne, dala som Matovičovi na vedomie, že v prípade potreby môže pri detektore rátať aj so mnou.

Od malička ma drilovali k tomu, aby som kráčala vzpriamene a rovno. Ak chcem niečo dosiahnuť, treba sa zaťať, spoliehať na vlastné sily a vydržať. Možno si poviete, nepodstatná blbosť, ale desať rokov športovej gymnastiky plus šesť fitnesu dá dobrú školu do života. Šport je fenomén aj v tom, že vás vycepuje k disciplíne a striktným pravidlám. Naučí vás prijímať víťazstvá i sklamania. Predovšetkým však, ak chcete byť úspešní, naučí vás hrať fair.

Prečo to spomínam? Isto nie kvôli vareniu mojej predvolebnej polievky. Skôr kvôli premosteniu s „detertorgate“. Ako vrcholový športovec som bola roky pravidelne vyzývaná, vyberaná či žrebovaná k dopingovým kontrolám po celom svete. Bolo jedno, či som už bola majsterkou sveta alebo išlo „len“ o slovenský šampionát. Bola to pre mňa samozrejmosť a potvrdenka, že aj napriek podozreniam z dopingu najmä v silových športoch Gabriela Mlsnová hrá fair hru, hrá čisto. Nikdy som nepovedala nepôjdem, že je to pre mňa dehonestujúce, očierňujúce. Brala som to ako povinnú jazdu súťažného rituálu a tiež ako memento – nikdy nebojovať zakázanými zbraňami.

Veď antidopingové kontroly sú súčasťou olympijskej charty - otčenáša všetkých športovcov sveta v MOV. Ja som bola členom asociácie, ktorá patrila pod krídla Slovenského olympijského výboru, ten zasa pod Medzinárodný olympijský výbor... Navyše som bola reprezentantka a zastupovala Slovensko, športovcov, priaznivcov. Nedovolila by som si a ani som nemala dôvod odmietnuť detektor fair play. Preto som povedala áno aj prípadnej skúške na detektore lži.

Možno si poviete, že miešam jablká s hruškami. Je to vec názoru. V každom prípade si myslím, že skúšku správnosti – detektor fair play by si pre pokoj na duši mal urobiť každý z nás. Veď spolu bojujeme za vec, o ktorej sme presvedčení a s ktorou sme stotožnení. A všetci sme len z mäsa a kostí. Obyčajní ľudia, aj nezávislé osobnosti. Či?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?